Zákerná a podlá vražda študenta Daniela Tupého 4. novembra 2005 v Bratislave ukázala nielen zvrhlosť, zbabelosť a cynizmus jeho vrahov, ale aj zvrhlosť a podlosť niektorých spolkov, občianskych združení, nehovoriac už o hyenách z pofiderného hnutia Ľudia proti rasizmu či samotných jednotlivcov a politikov sa na tejto smrti nielen mediálne priživiť, ale sa aj spropagovať. Hľadali vinníkov, dokonca ich už našli v Slovenskej pospolitosti – národnej strane, meditovali, ukazovali, navrhovali, protestovali, písali rezolúcie, obviňovali z nečinnosti políciu... Škoda len, že nedokázali ukázať na tých pravých vinníkov, ktorí z titulu svojej politickej moci tu vyznávačov fašistickej a neonacistickej ideológie stvorili. Volajú sa slovenskí politici – členovia ponovembrových vlád a parlamentov.

Realita

Áno, boli a sú to vlastne slovenskí ponovembroví politici, ktorí svojou antisociálnou politikou tu urobili vyznávačov tzv. čistej rasy. V mene svojho vlastného obohatenia či obohatenia svojich blízkych, alebo s nimi politicky a podnikateľsky spriaznených, ale aj rôznych zahraničných zbojníkov, samozrejme na účet nás všetkých,  najšpinavším spôsobom potlačili práva a slobody nezanedbateľnej časti slovenských občanov. Takáto je realita podľa § 260 - Podpora a propagácia hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov. Pokiaľ by sme to mali upresniť, je nutné kvôli objektivite povedať, že slovenskí ponovembroví politici fašizmus nepropagujú. Nie sú na to odkázaní. Oni ho totiž ako plnohodnotní fašistickí zločinci, zlodeji, likvidátori, tyrani a vrahovia, dokonca v spolupráci s cudzou štátnou mocou, na nezanedbateľnej (veľkej) časti slovenských občanov realizujú! Priamo a vedome! Miesto čiernych uniforiem nosia drahé obleky šité na mieru, miesto hákových krížov používajú rôzne logá. Oni tu zaviedli napr. systém kolektívnej viny, keď za ekonomické zločiny nimi či v ich mene napáchané, potlačili a potláčajú práva a slobody vlastných spoluobčanov, kde následky za tieto ekonomické zločiny preniesli na ich plecia, hoci oni sa na týchto ekonomických zločinoch nepodieľali.  Dokonca potlačili aj to ich najcennejšie a najzákladnejšie právo – právo na život a právo na dôstojný život.

Ich antisociálna a zlodejská politika je tým najhlavnejším dôvodom, prečo niektorých mladých ľudí oslovil ortodoxný fašizmus a neonacizmus. Že potom útočia zákerne, podlo a zozadu, samozrejme, vždy v početnej prevahe, nerobia nič iné, len napodobňujú slovenských politikov. Aj tí takto útočia na väčšinu vlastných spoluobčanov. Dokonca majú v sebe ešte tú drzosť, že sa kryjú za zákony či ekonomické reformy. Ak porovnáme obete týchto neonacistov, keď poškodenými sú buď „gádžovia“, alebo Rómovia, pričom sa nejako zabúda či nesmie hovoriť o obetiach či poškodení majoritných Slovákov (gádžov) zo strany vrahov a násilníkov z rómskeho etnika, a toto porovnáme s obeťami, podotýkam, s nevinnými obeťami, a je mi úplne jedno či obeťou je Róm, alebo „gádžo“, kde hlavnými páchateľmi (vrahmi) sú politici, tak rozdiel v obetiach je obrovský. Vrahovia – politici, tu bezkonkurenčne vedú.

Dôkazy

Jedným z najotrasnejších dôkazov usvedčujúcich slovenských politikov z vlády Mikuláša Dzurindu, ako aj poslancov Národnej rady SR, ktorí... cele na 
http://bohemia.htmlplanet.com/fakol.html